Prihlásenie

Na stoličku konzultanta som si sadol ako čerstvý absolvent. Aká bola skúšobná doba?

Dnes je to o niečo málo viac ako tri mesiace, odkedy som nastúpil do GLOBESY ako junior konzultant. Bola to vždy moja vysnívaná práca? Ak by som povedal áno, klamal by som. Nie však preto, že by ma nebavila alebo mi na nej niečo vadí. S tým problém nie je. Akurát ťažko môžem hovoriť o dream jobe, keď som sa iba pár dní pred poslaním CV-čka dozvedel, že taká pozícia vôbec existuje.

Bez praxe nie sú koláče?

Začnem trochu okľukou. Prácu som si začal hľadať hneď po škole. IT ma zaujímalo a aj som si prezrel rôzne ponuky, no narážal som na podmienku minimálne ročnej praxe a ideálne aj štúdia súvisiaceho odboru.

Nespĺňal som ani jednu. Mal som niekoľko brigád popri škole a diplom z fakulty, ktorá ma pripravovala na kariéru v oblasti bezpečnosti, resp. ochrany osôb a majetku.

Šťastná náhoda

O práci support konzultanta som sa vtedy dozvedel v podstate šťastnou náhodou. Môj známy mi spomenul, že práve vo firme hľadajú niekoho na miesto, ktoré kombinuje riešenie helpdeskov a iných zákazníckych požiadaviek s pozíciou testera.

Vraj by som to mohol skúsiť. Prax nevyhnutná nebola a podmienkou nebolo ani predchádzajúce štúdium IT. Na druhú stranu to bolo treba dobehnúť chuťou učiť sa, prehľadom v technológiách a dobrou komunikáciou. Povedal som si – prečo nie.  

Poslal som životopis a o pár dní som na online pohovore spoznal dve Katky. Jedna bola personalistka a druhá moja súčasná tímlíderka.

Naučiť, pripraviť, odprezentovať

Na pohovore bolo jasne povedané, že veľa vecí si budem musieť doštudovať. A tak aj bolo. Prvé dni som sa prešiel po firme, zoznámil sa s kolegami a pustil sa do učenia.

Čakal ma kopec čítania a rôznych manuálov, no nebolo to len o teórii. Mal som si naštudovať appku vyvinutú v GLOBESY a pripraviť pre ňu testovacie scenáre.

Asi po dvoch mesiacoch som toto úvodné zadanie odprezentoval tímu. Čakal som trochu dusnú „skúškovú“ atmosféru, ale nakoniec to bolo úplne v pohode. Dostal som zopár tipov od skúsenejších kolegov o tom, ako robiť veci inak a na čo sa v budúcnosti zamerať.

Kam ďalej?

Popri práci na úvodnom zadaní som si postupne pričuchol k rôznym témam. Pod dohľadom parťákov z tímu som sa začal ako support konzultant zapájať do service deskov, riešenia jednoduchších incidentov a postupne sa učím aj to, ako robiť školenia pre používateľov.

Vďaka tomu už aj sám lepšie viem, čo ma baví a ktorým smerom by som sa chcel uberať. Testovanie ma baví, no v určitej fáze prechádza do programovania, kde sa úplne nevidím.

Konzultovanie je na druhú stranu rôznorodé a hocikedy môžu nastať situácie, ktoré by mi nikdy nenapadli. A to ma baví. Komunikovať s ľuďmi, učiť sa nové veci, riešiť nečakané problémy.

A práve do tohto čisto konzultantského smeru by som sa chcel v budúcnosti profilovať.  

Čo ma prekvapilo

Nebudem klamať, zo začiatku je toho naozaj dosť. Spoznal som tu však skvelých ľudí a páči sa mi to nastavenie, že všetci sme kolegovia a každý každému pomáha, čo asi nie je samozrejmosť.

Učenia je síce stále veľa, ale to mi samo o sebe nijako nevadí. Dokonca ma to baví, pretože každá nová vec ma niekam posunie. A niekedy ma samého prekvapuje, kam sa človek dokáže za pomerne krátky čas posunúť.

O to zaujímavejšie je, že som ešte pár mesiacov dozadu ani nevedel o tom, že taká práca vôbec existuje.

Zdieľať s priateľmi

Pozrite si ďalšie články